Čítanie rozprávok a príbehov má v detskom svete nezastupiteľné miesto. Rozprávka však nie je len knihou založenou kdesi v poličke. Keď sa totiž v detskom svete povie rozprávka, objaví sa čarokrásny svet plný fantázie a predstavivosti, ktorý deťom ponúka morálny návod na to ako žiť, prebudenie emócií a citov, a podnecovanie čistých myšlienok detského videnia sveta. Aj keď prínos čítania je vo všeobecnosti nespochybniteľný, a jeho benefity a pozitíva sa dajú nájsť v rôznych oblastiach, za jeden (a to pomerne významný), je možné v detstve označiť čas strávený s rodičom. Asi sa pýtate aj sami seba, čím je čítanie také výnimočné, že si vyslúžilo takýto status? Aký vplyv má na vzťah dieťaťa a rodiča?
V ranom období dieťaťa zohrávajú rodičia nenahraditeľnú rolu vo všetkých jeho oblastiach, nevnímajúc oblasť trávenia voľného času a hry. Jednou z činností trávenia voľného času je aj čítanie. Pokiaľ rodič svojmu dieťaťu odmalička číta, možno si to ani často sám neuvedomuje ale významným spôsobom podporuje kvalitu svojho vzťahu s dieťaťom. Čítanie umožňuje rodičom stráviť so svojimi deťmi čas, ktorý majú len pre seba. Vďaka spoločne strávenému času čítaním sa okrem iného následne rozvíja a hlavne prehlbuje medzi rodičom a dieťaťom pocit blízkosti, vzájomná komunikácia a dôvera, vďaka čomu dochádza k emočnej saturácii potrieb dieťaťa, čo je jeden z hlavných predpokladov pre budovanie bezpečnej vzťahovej väzby a nadobúdaniu pevnej istoty lásky u dieťaťa. Okrem toho je však možné hovoriť aj o benefitoch, ktoré to prináša rodičom. Rodičia majú možnosť spomaliť, intenzívnejšie si uvedomiť tzv. prežívanie “tu a teraz“, zrelaxovať, uvoľniť sa, tým pádom si oddýchnuť a v neposlednom rade nájsť v sebe a pomyselne sa spojiť s dieťaťom, ktorým kedysi boli. V tejto súvislosti Álvaro Bilbao (2018, s.12) hovorí, o „...spojení s tou stránkou, ktorá sa v našom vnútri smeje, hrá a sníva.“
Ustálená forma napríklad v podobe pravidelného večerného čítania pred spaním, je jedným z mnohých významných rituálov rodiny, ktorý pomáha vytvárať rodine identitu a zároveň pôsobí aj ako stratégia zvládania všetkých nárokov, ktoré sú v rôznych oblastiach kladené na rodinu a jej členov. Pre dieťa je práve večerné čítanie považované za jeden z najvýznamnejších rituálov. Prečo je tomu tak? Ak by sme sa na večerné čítanie rozprávok pozreli z blízka prišli by sme na to, že v priebehu dňa je dieťa vystavené mnohým podnetom, ktoré na neho môžu pôsobiť rôznorodo dokonca aj negatívne a stresujúco, hoci to nemusí byť úplne zjavné. Rituál večerného čítania získava svoju výnimočnosť v tom, že prostredníctvom neho sa u detí vytvára akýsi pomyselný prechod medzi dňom a nocou v rámci ktorého pôsobí určitým spôsobom ochranne, harmonizujúco a v niektorých prípadoch až terapeuticky. Dieťa je doma, kde sa cíti bezpečne, s rodičom, ktorý je jeho najbližšou osobou, stelesneným pocitom bezpečia, ochrany, istoty, dôvery a lásky. V takto vytvorenom prostredí sa čítanie stáva obyčajne neobyčajným, a aj s jeho pomocou sa dieťa dokáže uvoľniť, upokojiť sa, prípade si aj vyriešiť to, čo ho môže trápiť a nepreniesť to do sna.
Pre niekoho tak obyčajná činnosť ako je čítanie, a pritom v sebe ukrýva toľko úžasného, no nie? Zaujímajú Vás aj ďalšie oblasti, ktoré v ranom detstve viete ako rodičia u svojich detí podporiť? Tak sa na niektoré z nich poďme spolu bližšie pozrieť a prídeme na dôvod, pre ktorý je zároveň žiaduce aby sa aj dieťa stalo čitateľom. Popri zábave, ktorú dieťa môže zažiť pri čítaní rozprávok a príbehov, sa u neho rozvíja základ pre jeho osobnostný rast a to napríklad v oblasti jeho hodnôt, morálky, sebavedomia ale aj v oblasti pozitívnej psychológie kam zaraďujeme napríklad pokoru, vďačnosť, rezilienciu a podobne. Celkovo sa dieťa z príbehov učí. Vytvára sa u neho napríklad základ empatie a kritického myslenia, ktoré predstavujú jedny z kompetencií, prispievajúcich k tvorbe a formovaniu otvorenej a tolerantnej spoločnosti. Čítanie prispieva k zlepšovaniu pamäte, obohacuje a rozširuje slovnú zásobu, náš jazykový prejav robí zároveň kultivovanejším a to v písanom ako aj hovorenom prejave. Čítanie od najranejšieho detstva u detí poskytuje základ pre formovanie abstraktného myslenia, ktoré umožňuje zamýšľať sa nad vecami, ktoré sa ešte nestali alebo ktoré ešte ani neexistujú. U detí je to možné vidieť napríklad v tom, že sa pýtajú a zamýšľajú nad tzv. veľkými otázkami ako sú napríklad zmysel života, smerovanie spoločnosti a iné. Strategické a analytické myslenie vďaka čítaniu, deťom umožňuje lepšie pochopiť problém zaujímať sa o príčinu, hľadať a navrhovať správne riešenia, čo sú jednoznačne kompetencie, ktoré sú dôležité v rôznych oblastiach života. V neposlednom rade čítanie od mala vytvára u detí vzťah k vzdelaniu a to aj prostredníctvom tzv. čitateľskej pregramotnosti, ktorá predstavuje rozvíjanie pregramotnostných schopností (rozložiť slová na slabiky, určiť počet slabík, rytmizácia textu, identifikácia hlásky v slove, vytváranie jednoduchých rýmov, poznávanie niektorých písmen a napodobňovanie ich tvarov, sluchová analýza prvej a poslednej hlásky v slove), v predškolskom veku a je možné ju označiť za pomerne významný a dôležitý stupeň pre rozvíjanie následnej čitateľskej gramotnosti vo vyšších stupňoch vzdelávania a teda gramotnosti v celej svojej komplexnosti (Tomášková in Cibáková, 2019).
Pokiaľ ste dočítali až sem, tak ste možno prekvapení koľko veľa toho dokáže v istom ohľade zabezpečiť tak málo ako “len“ čítať rozprávku sebe a svojmu dieťaťu. A to si myslím, že som ešte neuviedla všetko! J Takže milí rodičia, na záver otázka na Vás. Idete deťom prostredníctvom čítania, dať lepší základ pre ich budúce Ja, ktorého prvopočiatky formujete už dnes? J
LITERATÚRA:
BILBAO, Á.2018. Detský mozog vysvetlený rodičom. 2018. NOXI: Bratislava. ISBN 978-80-8111-477-9. S.275
CIBÁKOVÁ, D. 2019. Rozvíjanie čitateľskej pregramotnosti u detí. In Gramotnost, pregramotnost a vzdělávaní. č. 2. ISSN 2533-7890 (On-line)
HRDINÁKOVÁ, Ľ. Krok za krokom k čitateľstvu (0-3), 2016. Bratislava: Občianske združenie Milujem knihy/Amo libris. ISBN: 978-80-972261-1-4. s.38
MILLEROVÁ, E. Příběhy z měsíční houpačky. 2016. Portál. ISBN 978-80-262116-0-0. s.112