Celkovo rozlišujeme lateralitu: a) vyhranenú, kedy je možné všetky centrá pre preferovaný párový orgán lokalizovať v jednej hemisfére; b) nevyhranenú (ambidextria), kedy žiadna z hemisfér nevykazuje prevahu, čo v praxi môže vyzerať napríklad tak, že dieťa používa obe ruky s nevyhranenou preferenciou jednej z nich, čiže raz jednu a potom druhú; c) skríženú, kedy dochádza k lokalizácií motorickej funkcie v jednej hemisfére a senzorickej v druhej hemisfére.
Viaceré vedecké poznatky a zistenia, sledujúce interhemisferickú spoluprácu poukazujú na to, že je vždy lepšie ak je mozog lateralizovaný (jedna z hemisfér má prevahu nad druhou), nakoľko je vtedy mozog viac organizovanejší, schopnejší lepšej systematickosti, ako aj efektívnejší v sfére lepšieho vyhodnocovania a spracovávania informácií a podnetov, ktoré sa k nemu dostávajú.
Dieťa, ktoré má lateralitu vyhranenú, preferuje iba jednu stranu pri všetkých párových orgánoch. V praxi ide o ľaváka alebo praváka. Pokiaľ budeme hovoriť o skríženej lateralite, tá môže vyzerať napríklad tak, že u ľaváka je dominantné pravé oko, v inom prípadne to môže byť dominantná ľavá noha u žiaka, ktorý píše pravou rukou. V oboch uvádzaných príkladoch, vedie skrížená lateralita k atypickej interhemisferickej spolupráci. V tejto súvislosti je možné o skríženom type laterality hovoriť ako o jednom z potenciálnych faktorov, ktorý sa môže podieľať na vzniku dysfunkcií. Je preto na mieste otázka, kedy je možné skríženú lateralitu identifikovať a čo sa s ňou dá v rámci prevencie robiť.
V prípravnom ročníku materských škôl prebieha každoročne depistáž, ktorá je realizovaná odbornými zamestnancami poradenských zariadení. Cieľom depistáže je zistiť stupeň zrelosti u detí a prítomnosť prípadných deficitov, ktoré je možné pozitívne stimulovať tak, aby dieťa nastúpilo do prvého ročníka adekvátne školsky spôsobilé. V neposlednom rade je cieľom depistáže identifikovať deti, ktorým je vhodné odporučiť pokračovanie v predprimárnom vzdelávaní. Jednou z oblastí, ktorá sa v rámci depistáže zisťuje je práve aj lateralita. V rámci následnej konzultácie výsledkov depistáže, je dobré zákonnému zástupcovi adekvátne vysvetliť čo je to lateralita, čo (ak dieťaťu bola zistená) skrížená lateralita znamená, k čomu môže ale aj nemusí viesť v školskom prostredí. V prípade, že rodič má záujem, je možné mu v rámci stimulácie ukázať niektoré cvičenia, ktoré môžu preventívne prispievať k lepšiemu prepojeniu pravej a ľavej hemisféry a ich vzájomnej spolupráce. Cvičenia môžu vyzerať napríklad nasledovne:
· Ležatá osmička očami – žiaka inštruujeme aby ležatú osmičku kreslil očami tak, že hýbe len očami ale aby nehýbal hlavou. Žiaka zároveň žiadame aby sa pokúsil pomyselnú osmičku urobiť čo najväčšiu. Pohyb očami je vhodné opakovať niekoľkokrát za sebou.
· Ležatá osmička pohybom - žiaka inštruujeme aby si spojil svoje dlane a následne natiahol paže so spojenými daňami pred seba. Keď túto inštrukciu splní požiadame ho, aby s takto natiahnutými rukami opakovane robil pohyb, ktorým bude v priestore vytvárať ležatú osmičku. Pri tomto cvičení sa odporúča aby žiak pri pohybe sledoval svoje končeky prstov. Cvičenie sa odporúča opakovať niekoľkokrát za sebou.
· Ležatá osmička na papieri – žiak dostáva zadanie aby nakreslil čo najväčšiu ležatú osmičku na papier prípadne na tabuľu, pričom ceruzku má pri kreslení držať oboma rukami. Počas kreslenia má žiak za úlohu vždy sledovať miesto kadiaľ ide ceruzka a zároveň teda aj kreslí ležatú osmičku očami. Cvičenie sa odporúča opakovať niekoľkokrát.
· Písmeno X – žiak má za úlohu očami kresliť uhlopriečky v tvare písmena X. X je opäť ako v prípade ležatej osmičky robiť čo najväčšie ale hýbu sa len oči nie hlava.
· Kreslenie/maľovanie oboma rukami – žiakovi dáme do každej ruky inú fixu a zadáva sa mu inštrukcia, na základe ktorej má oboma rukami zároveň nakresliť ten istý obrázok.
· Prekrížené tlieskanie – žiak ma hlavu smerujúcu na stred a oči smerom hore doprava, pričom ma zároveň tlieskať skrížene rukami (pravou rukou do ľavej nohy, ľavou rukou do pravej ruky). Tlieskanie opakuje 20x a následne oči smerujú hore doľava a žiak opäť 20x striedavo skrížene tlieska.
Pozrime sa však teraz bližšie čo skrížená lateralita môže spôsobovať v školskom prostredí v prípade, že sa o nej nevedelo resp. nebola identifikovaná alebo aj napriek jej zisteniu, z rôznych dôvodov nebola realizovaná preventívna stimulácia zameraná na zlepšenie prepojenia medzi hemisférami.
Predstavme si situáciu, kedy žiak tretieho ročníka číta. Tento žiak je pravák avšak jeho dominantné oko je ľavé. Čo sa u neho môže diať pri čítaní? Prečítané informácie, sú zakódované a následne vedené nervovými vzruchmi do centra zraku v pravej hemisfére, ktoré však nie je vybavené na spracovanie reči. Mozog žiaka zareaguje tak, že informácie komplikovanejšie a prostredníctvom oveľa dlhšej cesty prenesie v mozgu do správneho centra v ľavej hemisfére. Aké sú dôsledky tejto komplikovanejšej cesty? Žiak môže pri čítaní vynechávať písmená, dĺžne, nerozlišovať dostatočne začiatok a koniec vety, celkovo môže čítať pomaly, môže mať tiež ťažkosti s vybavovaním si písmen, prípadne problém so zámenou reverzných tvarov písmen a podobne. Ten istý žiak má v inej školskej situácií za úlohu písať diktovaný text. Pri oprave diktovaného textu pani učiteľka zisťuje veľa chýb ako napríklad neprimerane veľké písmo, vybočovanie z riadka, zvýšený tlak na podložku, písanie pod riadok resp. spadnutie z riadka, celkovo problémy s rozlišovaním písmen, pomalé tempo písania a iné. Tieto, u žiaka sa prejavujúce chyby/deficity, môžu viesť k oslabeniu jeho školského výkonu, a to aj napriek pravidelnej, systematickej a poctivej príprave.
Pokiaľ skrížená lateralita významne zasahuje do školského výkonu žiaka, je opodstatnené zvážiť psychologické a špeciálnopedagogické vyšetrenie v poradenskom zariadení, za účelom posúdenia prítomnosti vývinových porúch učenia a následne podľa výsledku vytvoriť plán reedukačných cvičení resp. ďalšieho odporúčaného postupu rešpektujúceho stanovenú diagnózu a potreby dieťaťa.
LITERATÚRA:
LANGMEIER, J.-KREJČÍŘOVÁ, D. Vývojová psychologie.2006. Praha: Grada. 2.vyd.ISBN 80-247-1284-9. 368 s.
KRIŠTANOVÁ, L. Diagnostika laterality a metodika psaní levou rukou. 1998. Vydavateľstvo: Gaudeamus. 4.vyd. 42.s
KOLLÁROVÁ, Ž. Akoby mala vyzerať kresba a úroveň grafomotoriky u predškolákov?. (Citované dňa 23.02.2021) Dostupné na: https://eduworld.sk/cd/zanet-kollarova/3309/ako-by-mala-vyzerat-kresba-a-uroven-grafomotoriky-u-predskolakov
