Čistým priestorom k lepšiemu zvládaniu stresu a celkovej pohode

Mgr. Veronika Kalinová
https://www.bozp.cz/aktuality/stres-na-pracovisti/

Čistenie priestoru (clearing a space) predstavuje techniku, ktorú zaraďujeme medzi experienciálne techniky, slúžiace  na vytvorenie zmeny v prežívaní.  Pôvodným autorom techniky je Eugene Gendlin, ktorý prišiel na to, že úspech klienta pri riešení svojich problémov, sa dá predpovedať už pri prvých sedeniach. Klienti, ktorí si zo sedení odniesli najviac, mali už na začiatku lepší prístup k svojmu vnútornému prežívaniu. Predovšetkým však sa ukázalo, že pre zmenu nie je kľúčové, o čom klient hovorí, ale to, ako sa vzťahuje k svojmu prežívaniu (Šiffelová, 2010).  V priebehu času a postupujúcemu výskumu sa zistilo, že technika čistenia priestoru môže byť využitá aj ako  rýchly prostriedok k zvládaniu stresu (Klagsburn, 2008). Uvádzanú techniku je možné využiť v dvoch prípadoch: 1) Ak je klient zahltený emóciami a obavami, používa sa k vytvoreniu optimálnej „pracovnej vzdialenosti“ v prežívaní, aby klient mohol s emóciami a s nimi spojenými problémami ľahšie pracovať. 2) Ak klient nemá ujasnenú tému, ktorú by chcel riešiť. V tomto prípade umožňuje technika čistenia priestoru pomôcť klientovi uvedomiť si možné  témy, ktorým sa môže počas sedenia venovať (Timuľák, 2006; Rappaport, 2006).

Čistenie priestoru sa skladá z niekoľkých krokov, ktoré si teraz postupne rozpíšeme. V prvom kroku je nevyhnutné aby bola určená vhodnosť použitia tejto techniky. V druhom kroku klienta požiadame aby sa sústredil na svoje pocity vo vnútri tela na svoj vnútorný priestor. V treťom kroku je klient požiadaný aby, či už v myšlienkach alebo v predstavách, nechal voľne, prirodzene aby mu na um prišla téma, o ktorej by sa chcel rozprávať.  Ide najčastejšie o tému, ktorá klienta nejako ťaží, a ktorá mu bráni v tom aby sa cítil  úplne „v pohode“. Snažíme sa docieliť aby klient istý čas s touto svojou problémovou témou pobudol, pričom ho povzbudzujem aby popísal, aké pocity cíti, pri téme, ktorá mu prišla na um, a ktorá pre neho nie je celkom v poriadku. Vo štvrtom klienta požiadame aby tému, ktorá v klientovom prežívaní čímsi vyvoláva problematickú zážitkovú reakciu označil vhodným názvom či obrazom  a predstavil si, že ho vkladá napríklad do škatule a následne túto škatuľu dáva od seba do takej vzdialenosti, ktorá je pre neho prijateľná. V tejto časti je potrebné postupovať tak, aby sme zohľadňovali klientove potreby. V praxi to môže vyzerať napríklad tak, že zohľadníme aj to, ak chce klient dať tému napríklad do vedľajšej miestnosti, či niekam ešte ďalej. Rozhodnutie je na klientovi. Klient sa pritom ubezpečuje, že témy a s nimi spojené pocity, ktoré odkladá na určité miesto nestráca navždy, len ich dáva do prijateľnej vzdialenosti. Okrem toho má možnosť si uvedomiť, že hoci tieto témy zatiaľ nevyriešil, tým, že sa od nich na určitý čas odosobní mu umožňuje aby sa voči nim stal mierne silnejším a odolnejším. Zároveň tým klient môže získať aj istú formu nadhľadu, ktorá mu vie byť nápomocná v čase, keď sa k téme rozhodne vrátiť a riešiť ju resp. chce a je pripravený riešiť ju. Krok tri a krok štyri sa opakujú s každou problematicky sa opakujúcou oblasťou resp. témou (Elliot et al., in Timuľák, 2006).

Ak sa klientovi podarilo dať svoje problematické témy bokom, prechádzame plynule do piateho kroku, v rámci ktorého klienta požiadame aby sa zameral na  svoj momentálny stav prežívanej „pohody“, ktorú nadobudol tým, že sa na určitý čas odosobnil od, pre neho, problematickej témy.  Toto zameranie sa na prežívanú „pohodu“ má za účel dosiahnuť, aby klient ocenil svoj vnútorný priestor a to tak, že zotrvá so svojim  pocitom uvoľnenia, ktorý mu priniesol dočasné oslobodenie sa od problematickej témy.  Zmenu sprevádza určitý fyzický pocit, ktorý sa dá okamžite rozpoznať, keď ho klient zažije. Nazývame ho telesný posun alebo tiež body shift. Proces skutočnej zmeny je  pre telo príjemný a klient ho cíti  ako úľavu a oživenie (Gendlin, 2003).

Pri úspešnom dopracovaní sa do šiesteho kroku je žiaduce aby klient bol naďalej podporovaný v tom aby premýšľal ako môže využiť svoj čistý priestor resp. stav nadobudnutej „pohody“ za účelom vyrovnania sa s problémami, ktoré sa u neho môžu v budúcnosti objaviť (Timuľák, 2006).

Okrem vyčistenia priestoru od (pre klienta) problémových tém, prináša uvádzaná technika aj viaceré pridružené benefity/zisky a to v podobe celkového upokojenia, nachádzania energie,  zároveň napomáha jednotlivcovi oddeliť svoje Ja od problémov, ktorých je nositeľom ako aj v podobe nasmerovania získanej energiu do rozhodnutí, na ktorých sa klient rozhodol ďalej pracovať a mnohé ďalšie (Rappaport, 2006).

 

LITERATÚRA:

KLAGSBURN, J. 2008. FINDING SANCTUARY IN A STRESSFUL ENVIRONMENT : The Use of Clearing a Space to Enhance Learning for College and Graduate Students. In The FOLIO:  A Journal For Focusing And Experiental Therapy. ISSN 1063-3693, 2008, vol.21, no. 1, p. 2013-225.

 

RAPPAPORT, L. 2006. Focusing – Oriented Art Therapy. [online]. Jessica Kingsley Publishers, 2006. Dostupné na internete:

<http://www.focusing.org/folio/Vol21No12008/12_FocusingOrientTRIB.pdf>.  ISBN: 978-1-84310-760-6.

GEDLIN, E.T. 2003. Focusing – telesné prožívání jako terapeutický zdroj. Praha: Portál, 2003. 168 s. ISBN 80-7178-793-0.

TIMUĽÁK, L. 2006. Základy vedenia psychoterapeutického rozhovoru. 1.vyd. Praha: Portál, 2006.180 s. ISBN 80-7367-106-9.

ŠIFFELOVÁ, D. 2010. Rogersovská psychoterapie pro 21. Století. Praha: Grada, 2010 192 s. ISBN: 978-80-247-2938-1.

 

Komentáre

Vložit komentár